Obec v Súľovských vrchoch v doline Závadského potoka, 13 km na západ od Žiliny. Vyvinula sa pod Hričovským hradom,
najstaršia zmienka o obci je z 1469. V chotári obce sa nachádza Hričovský hrad.
Z rodu Beuch, predtým patril Tolusovi, ktorý bol pravdepodobne jeho stavebníkom. V 14. stor. bol v kráľ. rukách, neskôr
patril viacerým majiteľom. Po 1550, keď patril Zápoľskovcom, hrad opravili a rozšírili o ďalši palác. V 16. storočí tu
sídlili Podmanickovci. V 16. stor. získal hrad aj s panstvom František Thurzo, ktorý preniesol centrum Hričovského
panstva do Bytče. V roku 1621 sa uskutočnili na hrade posledné väčšie úpravy.
HRIČOVSKÝ
HRAD
Charakteristika:
Múry hradu (567 m) dominantue čnejúce na najsevemejšom výbežku Súľovských vrchov, 1,5 km na
juh od obce.
História:
Dnešný hrad postavili po tatárskom vpáde, asi na mieste st. hradiska. V 13. stor. patrilo tunajšie územie nitrianskemu biskupovi. Kráľ Belo IV. daroval 1265 Castrum Hrichov Mikulášovi stor. ho poškodil blesk. Keďže pre svoju polohu i malosť už nevyhovoval moderným vojenským
požiadavkám, viac ho neopravovali a postupne chátral.
Exteriér:
Na vysokom brale, na malom priestore stál hrad, ktorý sprístupňovala brána vysekaná do
skalného podložia. Vstup chránila hranolová veža. V záp. smere stoja obvodové múry got. paláca, v ktorom sa čiast. zachovali kamenné šambrány okien a konzoly. Pôdorys hradu je v teréne čiast.čitateľný.
Výhľad:
Z hradu je viniajúci výhľad najmä na západ a sever, do údolia Váhu.
Súč. vynžitie:
zrúcanina
Prístup:
Z Hričovského Podhradia (sem ČSD 380, Dolný Hričov 3 km, ČSAD) vedie k hradu červeno zn. chodník - výstup po býv. hradnej ceste na strmý hrebeň trvá 3/4 h.
Okolie:
Štát. prir. rez. Súľovské skaly (543,2 ha), skalné mesto podmanivej krásy a atmosféry (zvlášt. ne skalné zoskupenie vež, homôľ, ihiel, Súľovský vodopád, vzácna flóra a fauna) - červená zn. od hradu 1 3/4 h, s možnosťou prechodu do doliny k chate Súľov - v pokračovaní po červenej zn. ďalšia 1 1/2 h. Chrán. prir. výtvor Hričovská skalná ihla - týči sa nad žel. zast. Kotešová pri Hričovskom Podhradí, na sev. svahoch Ostrého vrchu. Jej nápadný tvar vysvetľujú rôzne povesti, skutočnosťje však prozaická - erózia.
