|
Okres Ružomberok s rozlohou 647 km2 sa nachádza v západnej časti Liptovskej kotliny, ohraničenej pohoriami Nízke Tatry, Veľká Fatra a Chočské vrchy. Najvyšším vrchom je Veľká Chochuľa (1753 m n. m.). Územie okresu nazývané i dolný Liptov pokrývajú lesy (65 %), poľnohospodárska pôda (30 %) je väčšinou v Liptovskej kotline.
Ružomberok bol od stredoveku administratívnym centrom jedného zo 4 slúžnovských okresov Liptovskej stolice a túto funkciu mal stále okrem rokov 1960 – 1996. Hranice okresu sa viackrát menili. Roku 1940 mal 41 095 obyvateľov a 26 obcí. Opätovne vznikol v júli 1996 a k 31. 12. 1996 v ňom žilo 59 715 ľudí v 24 obciach a 1 meste. Najväčším sídlom je Ružomberok s 30 832 obyvateľmi, nasledujú Sliače (3831 obyvateľov) a Liptovská Lúžna (3030). Najmenej (121) ich žije v Potoku.
V okrese je spolu 23 základných, 11 stredných škôl a 3 vysoké školy – Katecheticko-pedagogická fakulta sv. Ondreja Trnavskej univerzity, detašované pracovisko fakulty riadenia Žilinskej univerzity a katedra úžitkového umenia Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Cestovný ruch má bohatú ponuku pre domácich i zahraničných návštevníkov. V blízkosti Ružomberka je stredisko zimných športov Málinô Brdo, ale výborné lyžiarske terény majú aj okolité obce. Známe a často navštevované sú liečebné kúpele Korytnica a Lúčky i termálne kúpalisko v Bešeňovej. Okolité pohoria poskytujú dostatok možností na turistiku. Turisti vyhľadávajú i kultúrne pamiatky – hrad Likavu, kaštiele v Bešeňovej, Liptovskej Štiavnici, Ružomberku, pozoruhodné kostoly, osadu Vlkolínec – pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry zapísanú do zoznamu UNESCO, národnú kultúrnu pamiatku Náhrobok obetiam maďarskej masakry v Černovej, pamiatkové zóny v Ružomberku a v Stankovanoch-Podšípe. Okres má 68 ubytovacích zariadení s 2444 posteľami.
Ružomberok ako pôvodná slovenská osada sa spomína prvý raz r. 1233. V roku 1318 dostali obyvatelia osady spolu s nemeckými prisťahovalcami mestské práva, potvrdené r. 1339, a mali právo ťažby rúd a zlata. Roku 1390 sa stalo mesto majetkom Likavského panstva, s ktorým viedlo dlhoročný zápas o svoje práva. Rozvojom remesiel vzrástla prosperita mesta, bola tu i papiereň a 3 pivovary. Na konci 19. storočia v Ružomberku jestvovala textilka, 2 celulózky, zápalkáreň a iné podniky.
Mesto sa stalo strediskom podnikateľov, ale aj slovenského katolicizmu, najmä pôsobením A. Hlinku. Roku 1907 boli zastrelení jeho prívrženci v Černovej maďarskou políciou. Dnes je mesto centrom priemyslu, celulózovo-papierenský kombinát patrí k najmodernejším podnikom na Slovensku. Ružomberok je i strediskom kultúry, pôsobí tu Liptovské múzeum a Galéria Ľ. Fullu.
|
|