MARTIN
V stredoveku bol okres súčasťou Turčianskej stolice a až do vytvorenia okresu Turčianske Teplice roku 1886 sa s ňou stotožňoval. Jeho hranice sa potom menili pričlenením a odčlenením okresu Turčianske Teplice, naposledy v r. 1996. Roku 1940 mal okres s pôsobnosťou na území celého Turca 89 obcí a 68 979 obyvateľov. K 31. 12. 1996 žilo v okrese Martin 98 015 obyvateľov v 41 obciach a mestách Martin a Vrútky. Najviac obyvateľov má Martin – 60 917, Vrútky 7360, Turany 4601, Sučany 4439, ostatné obce ich majú menej ako 2000; najmenej (46) býva v Dolnom Kalníku. Prvá písomná zmienka je o Kláštore pod Znievom – z r. 1243, väčšina obcí sa spomína v 13. alebo 14. storočí.
Má 34 základných škôl, 15 stredných, 2 špeciálne a vysokú školu – lekársku fakultu Univerzity Komenského.
Cestovný ruch sa sústreďuje do 9 lokalít a využíva prírodné danosti, najmä Národného parku Malá Fatra (4976 ha) s 10 maloplošnými chránenými územiami s rozlohou 740 ha, ktoré sa nachádzajú priamo v okrese. Z chránenej krajinnej oblasti Veľká Fatra (21 852 ha) sa v okrese nachádza 9 maloplošných území s rozlohou 4706 ha. Hlavným strediskom cestovného ruchu je Martin s národnými kultúrnymi pamiatkami Národným cintorínom, prvým slovenským gymnáziom, Slovenským národným múzeom a prvou budovou Matice slovenskej, ako aj mestskou pamiatkovou zónou v historickom jadre. Táto sa nachádza i v Kláštore pod Znievom, kde je tiež národná kultúrna pamiatka – budova prvého slovenského gymnázia. Národnou kultúrnou pamiatkou sú i stredoveké maľby v kostole v Necpaloch a Martine.
Martin sa prvý raz písomne spomína v r. 1264. Roku 1340 dostal mestské práva, obnovené v r. 1434. Mesto patrilo Sklabinskému panstvu. Jarmočné a tržné právo z 15. storočia a rozmach cechovej výroby pomohli rozvoju mesta. Martinčania sa postavili na stranu slovenského národneho hnutia v r. 1848. Martin sa potom stal centrom tohto hnutia. Roku 1861 tu vyhlásili pamätné Memorandum slovenského národa, r. 1863 vznikla Matica slovenská a r. 1867 jedno z troch slovenských gymnázií. V Martine sa vydávali slovenské časopisy a knihy. Roku 1918 Martinskou deklaráciou Slováci odmietli existenciu v rámci Uhorského štátu. Potom bola opäť obnovená činnosť Matice slovenskej, Slovenského národného múzea a iných organizácií národného života, ktoré pôsobia i v súčasnosti. Významná je činnosť Matice v novej budove na Hostihore, kde sa zhromaždili cenné písomné a knižné pamiatky Slovákov. V Martine sa nachádza Divadlo SNP, Turčianske múzeum A. Kmeťa, Múzeum slovenskej dediny, Múzeum M. Benku, Literárne múzeum Pamätníka slovenskej literatúry a iné kultúrne organizácie. Martin sa v 20. stor. stal i centrom drevárskeho priemyslu a r. 1950 strojárstva vybudovaním Turčianskych strojární, ale aj tlačiarenského a farmaceutického priemyslu.
Počet obyvateľov: 98 015
Rozloha:
736 km2
Mestský úrad:
Telefón:
