STREDNÉ SLOVENSKO - KRAJ ŽILINSKÝ
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ


»FOTOGALÉRIA«

 

 

 

 

 

 
Okres sa rozkladá na ploche 1323 km2 vo východnej časti kraja. Zahŕňa údolie rieky Váh a jej prítokov – Bieleho a Čierneho Váhu. Obkolesujú ho Západné, Vysoké a Nízke Tatry a Chočské vrchy, najvyšším vrchom je Bystrá s nadm. výškou 2248 m. V západnej časti okresu sa nachádza vodná nádrž Liptovská Mara s vodnou plochou 21 km2 a s obsahom vody 360 mil. m3.
Okres bol súčasťou Liptovskej župy od stredoveku do r. 1923, potom do r. 1928 patril do Podtatranskej župy. Hranice okresu sa menili, najväčší rozsah mal v r. 1960 – 1996 do odčlenenia okresu Ružomberok. R. 1940 bolo v okrese 73 obcí a 56 157 obyvateľov, dnes má 54 obcí a 2 mestá; k 31. 12. 1996 tu žilo 74 736 ľudí. Z obcí sú najväčšie Važec (2391) a Východná (2357), ostatné majú menej ako 2000 obyvateľov, najmenej Liptovské Beharovce (54). Okresné mesto má 33 171 obyvateľov, Liptovský Hrádok 8566. Prvá písomná zmienka je o obci Bobrovec – z r. 1231, väčšina obcí sa spomína v 13. – 15. storočí. 
Je tu 26 základných, 17 stredných a 6 špeciálnych škôl a Vojenská akadémia.
Cestovný ruch v okrese je priaznivo ovplyvnený prírodnými danosťami, tradíciami a materiálnou základňou. Nachádza sa tu Nízkotatranská a Vysokotatranská oblasť cestovného ruchu I. kategórie medzinárodného významu. Návštevníci okresu a turisti v lete často vyhľadávajú najmä priehradu Liptovskú Maru a termálne kúpalisko v Liptovskom Jáne. V zime je k dispozícii 69 horských dopravných zariadení, z toho 5 lanoviek. Strediskami zimných športov sú Demänovská dolina-Jasná, Nižná Boca, Vyšná Boca-Čertovica, Závažná Poruba, Žiar, Pribylina-Račkova dolina a iné. Veľmi známe a často navštevované sú Demänovské jaskyne a jaskyňa vo Važci. Pre cestovný ruch je atraktívny folklórny festival vo Východnej, Múzeum liptovskej dediny v Pribyline a mnohé iné. Kapacita postelí pre návštevníkov je 9417 v 384 ubytovacích zariadeniach. V okrese sú 4 národné prírodné pamiatky, 11 národných prírodných rezervácií, na jeho území sa nachádza Tatranský národný park a Národný park Nízke Tatry. Okres má 4 národné kultúrne pamiatky, mestské pamiatkové zóny v Lipt. Mikuláši a Lipt. Hrádku a 5 kultúrnych pamiatok v obciach.
Liptovský Mikuláš sa prvý raz spomína v r. 1286, i keď osídlenie tu bolo už skôr. Mesto patrilo rodu Pongrácovcov. Už v 14. storočí predstavovalo trhové centrum horného Liptova. Cechová výroba, najmä ševcov, kožušníkov, čižmárov a i., napomáhala od 16. storočia rast mesta. V Liptovskom Mikuláši v roku 1713 popravili ľudového hrdinu Jura Jánošíka, v r. 1848 tu boli vyhlásené Žiadosti slovenského národa. Už koncom 19. stor. vznikli v Lipt. Mikuláši priemyselné závody (kožiarske, textilka, liehovar a iné). Mesto má staré školské, kultúrne, literárne a divadelné tradície, už roku 1830 tu pôsobilo prvé slovenské divadlo. Na tieto tradície nadväzuje dnes Múzeum Janka Kráľa, Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva, Galéria P. Bohúňa, Knižnica G. F. Belopotockého, vydavateľstvo Tranoscius a iné. V meste sú mnohé stavebné kultúrne pamiatky, najstaršou je r. k. kostol z 13. storočía.

 

 

 

 

 

 

         Počet obyvateľov: 156 409
         Rozloha:  1323 km2
         Mestský úrad: 
         Telefón: 


ĎALŠIE STRÁNKY:: byliny :: best :: freezi :: my-book :: slovensko ::