|
OBEC
RAJECKÉ
TEPLICE
Teplicami sa nazývali miesta - osady s teplými prameňmi. Keďže na území Slovenska bolo viacej Teplíc, dostali rozlišovací prívlastok. V tomto prípade podľa neďalekého mesta Rajec, respektíve podľa názvu celého údolia Rajecká dolina.
Mestský úrad, Námestie SNP 1,
013 13 Rajecké Teplice
tel/fax:++421-41/ 549 35 98
stránkové dni: Po: 08.30 - 15.00
St: 12.30 - 16.00 Pi: 07.30 - 11.30
Základná škola
tel.: 041/ 549 35 85, 549 35 05
Materská škola
tel.: 041/ 549 38 79
Pošta ( 013 13 )
tel.: 041/ 549 35 55, 549 37 21
Turistická informačná kancelária, Nám. SNP 1
tel. 041/549 40 57
e-mail: zenit@nextra.sk
Mestská knižnica
tel. 041/ 549 39 03
výpožičné hodiny: Po-Pi: 12.30 - 16.30
Lekárska služba prvej pomoci
tel. 041/724 43 00, 723 33 83
Lekáreň
tel. 041/549 36 62
Kontakty a informácie:
e-mail: sekretariatrt@bb.telecom.sk
web: http://rajecketeplice.host.sk/
Prvá písomná zmienka: rok 1376
Nadmorská výška: 415 m.n.m.
Rozloha: 11 846 660
m2
Vznik a vývoj
Rajecké Teplice vznikli ako osada pri teplých prameňoch v chotári obce Konská. Možno predpokladať, že tunajšie liečivé pramene boli známe už v praveku.
Prvá písomná zmienka o nich je z roku 1376 v listine, ktorou kráľ Ľudovít potvrdzuje výmenu majetkov šľachtického rodu Balogovcov v Rajeckej kotline za kráľovské majetky v Novohradskej stolici. Nazývajú sa tu ako „villa Tapolcha“. Zrejme vtedy boli Teplice iba malou osadou, ktorá mala význam len ako hospodárska jednotka.
Neskôr Teplice z kráľovskej držby získali feudáli na neďalekej Lietave. Ako príslušenstvo lietavského hradného panstva sa uvádzajú v darovacej listine kráľa Vladislava II. pre Štefana Zápoľského roku 1496, kde sa spomínajú ako „possessio Thoplycza“. Začiatkom 17. storočia Turzovci ako lietavskí hradní páni dali vybudovať pri teplých prameňoch murovaný kúpeľný dom so siedmimi hosťovskými izbami a hostincom. Odvtedy sa Rajecké Teplice vyvíjali ako kúpeľná osada.
Keď v roku 1627 došlo k rozdeleniu lietavského panstva, v rajeckých kúpeľoch získali svoje podiely všetky štyri vetvy dedičov po Turzovcoch. Kúpele ostali v spoločnom užívaní všetkých majiteľov. Neskôr jeden podiel kúpeľov sa dostal do majetku žilinských jezuitov ako dar rodiny Lengyelovcov spať do jej vlastníctva sa zasa vrátil po zrušení jezuitského rádu roku 1773.
Nový rozkvet kúpeľov spadá do konca 18. storočia. V rokoch 1788-1791 barón Ján Kalis, jeden z dedičov lietavského panstva, dal tu postaviť murovaný dom so štrnástimi hosťovskými izbami vrátane spoločenských miestností, jedálne, voziarne pre koče a krytého prechodu do kúpeľov. Vtedy kúpele mali tri bazény: pre šľachtu, pre mešťanov a pre ľud. Pôsobil tu už aj lekár.
V druhej polovici 18. storočia sa dostali do odbornej literatúry. Analýzu a opis termálnych vôd vypracoval Pavol Adami roku 1776, Henrich J. von Crantz roku 1780. Roku 1793 dr. Amadé Kélin, fyzikus Turčianskej stolice, vydal vo Viedni prvú monografiu o Rajeckých Tepliciach, ktoré takto spropagoval v celom Uhorsku. V 19. storočí sa tiež venovali opisu rajeckých kúpeľov viacerí autori (Crantz, Ossam, Török, Glasel, Telbitz, Preysz).
Začiatkom 19. storočia správa kúpeľov bola v rukách viacerých spolumajiteľov, čo nijako neprispievalo k rozvoju kúpeľov. Obdobie nového rozmachu nastalo, keď roku 1882 kúpele odkúpil župan trenčianskej župy dr. Valér Smialovský so svojím strýkom Alojzom Pichlom. Noví majitelia začali úpravu a prestavbu kúpeľov. Budovali kúpeľné zariadenia, vily, hotely, rozšírili hostinec, zriadili vaňové kúpele, park, cestičky, zákutia pre odpočinok, pavilóny pre letné zábavy , vydávali propagačné materiály.
Návštevnosť kúpeľov vzrástla po dokončení považskej železnice na úseku Trenčín – Žilina. Hostia z Rakúsko-Uhorska, i zo vzdialenejšej cudziny prichádzali zväčša vlakom do Žiliny a odtiaľ na koňoch a omnibusoch do Rajeckých Teplíc. Popularitu kúpeľov zvýšila návšteva členov viedenského cisárskeho dvora roku 1889 (arciknieža Karol Ľudovít s manželkou a dvoranmi). Vlakové spojenie do kúpeľov umožnila výstavba lokálnej železničnej trate Žilina – Rajec v rokoch 1898-1899. Táto železnica už nadväzovala na košicko-bohumínsku trať a podľa pôvodných zámerov mali ju neskôr predĺžiť až do Prievidze.
Úspechy podnecovali majiteľov k ďalším investíciám do kúpeľov. Tie však už nestačili získať vyššie finančné prostriedky pre rozsiahlu podnikateľskú činnosť. Pre platobnú neschopnosť kúpele začiatkom 20. storočia súdne zhabali a dali pod nútenú správu. Správa kúpeľov bola väčšinou v rukách podnikavých jednotlivcov, ktorí usmerňovali vývoj podľa vlastných predstáv. Situáciu kúpeľov zhoršila ešte prvá svetová vojna.
Ani novovzniknutá Československá republika nemohla hneď vytvoriť predpoklady pre obnovenie kúpeľov. Oproti predvojnovému obdobiu prudko poklesla návštevnosť kúpeľných hostí. Rajecké Teplice sa stali kúpeľmi miestneho významu, do ktorých chodili hostia len z najbližšieho okolia.
Roku 1925 kúpele s príslušenstvom odkúpila Revízna bratská pokladnica z Moravskej Ostravy. Na základe predchádzajúceho hydrologického prieskumu kúpeľného areálu začalo sa s rekonštrukciou a výstavbou. Zbúrali sa staré objekty, navŕtali sa nové pramene. Na mieste, kde prieskum zistil výdatnosť prameňov, postavili dnešný kúpeľný dom s dvoma bazénmi. Postavilo sa sanatórium Baník, pristúpilo sa k elektrifikácii, kanalizácii a k vybudovaniu vodovodného zariadenia, upravilo sa celé priestranstvo nových kúpeľov. Nový majiteľ dal kúpeľom dnešnú podobu a vybudoval ich ako jedny z najmodernejších kúpeľov na Slovensku. Kúpele dokončili a odovzdali do prevádzky roku 1932. Významným prínosom pre kúpele boli dva moderné hotelové objekty Veľká Fatra a Malá Fatra, ktoré vybudovala roku 1937 Národná banka Bratislava. Rajecké Teplice sa stali vyhľadávanými kúpeľmi na Iiečbu reumatických chorôb.
Za Slovenského štátu kúpele prešli do vlastníctva Robotníckej sociálnej poisťovne v Bratislave a liečebné možností sa tak rozšírili na všetkých poistencov na Slovensku. V roku 1943 sa tu vybudovalo kúpalisko s termálnou vodou. Koncom druhej svetovej vojny kúpele slúžili ako nemecká poľná nemocnica.
Roku 1951 sa Rajecké Teplice osamostatnili od obce Konská. Po osamostatnení nastal ich ďalší rozvoj vo výstavbe obce, rekreačných stredísk a modernizácii kúpeľov. Roku 1953 kúpele od Robotníckej sociálnej poisťovne prevzala Správa kúpeľov, sanatórií a zotavovní Revolučného odborového hnutia. Odvtedy bolí kúpele v celoročnej prevádzke (dovtedy len počas sezóny). Roku 1957 kúpele začlenili do systému štátnej zdravotnej správy.
Z nedávnej osady sa Rajecké Teplice vyvinuli na kúpeľné mestečko. Štatút mesta dostali 8. februára 1989. Mesto je členom Združenia miest a obcí Slovenska, Záujmového združenia kúpeľných miest a obcí pri ZMOS a Euroregiónu Beskydy zameraného na rozvoj cezhraničnej spolupráce.
Partnerským mestom v Českej republike je Dolní Benešov, Wilamowice v Poľsku a Epe v Holandsku.
Mestský erb
Mesto čoskoro po priznaní štatútu prijalo svoj erb 22. marca 1989. Novotvar mestského znaku tvorí modrý štít, v ktorom je nad dvoma striebornými zvlnenými pásmi zlaté slnko. Tieto tri symboly vyjadrujú myšlienku slnka, vody a vzduchu, ako aj ich liečivých účinkov.
Vlajka Rajeckých Teplíc pozostáva z dvoch vnútorných modrých pásov a uprostred je jeden strieborný pás. Ide tu tiež o symboliku slnka, vzduchu a vody. Ukončená je dvoma cípmi, t.j. jedným zástrihom.
Pred kostolom je pomník padlým v prvej svetovej vojne z obcí Rajecké Teplice, Stránske, Poluvsie, Kamenná Poruba, Konská, Kunerad. Pomník postavili roku 1923 z fondov týchto obcí.
zoznam
miest a obcí okresu Žilina
Žilina
| Belá | Bitarová
| Brezany | Čičmany
| Divina | Divinka
| Dlhé pole | Dolná
Tižina | Dolný Hričov
| Ďurčiná | Fačkov
| Gbeľany | Horný
Hričov | Hôrky | Hričovské
Podhradie | Jasenové | Kamenná
Poruba | Kľače | Konská
| Kotrčina Lúčka | Krasňany
| Kunerad | Lietava
| Lietavská Lúčka |
Lietavská Svinná -
Babkov | Lutiše | Lysica
| Malá Čierna | Mojš
| Nededza | Nezbudská
Lúčka | Ovčiarsko | Paština
Závada | Podhorie | Porúbka
| Rajec | Rajecká
Lesná | Rajecké
Teplice | Rosina | Stránske
| Stráňavy | Stráža
| Strečno | Svederník
| Šuja | Teplička
nad Váhom | Terchová | Turie
| Varín | Veľká
Čierna | Višňové | Zbyňov
Ak
máte vlastné skúsenosti, tak mi napíšte na zilina@travel
-to-zilina.biz, vaše poznatky rada zverejním.
.
|
