žilina| zilina@travel-to-zilina.biz |www.my-bookmarks.biz |www.best-links.biz|www.travel-to-slovakia.biz 
















 

        OBEC KONSKÁ

Konská dostala pomenovanie podľa pôvodného zamestnania svojich obyvateľov. Vznikla ako poddanská služobnícka osada, ktorá sa na vodnatej pôde s bohatstvom pasienkov špecializovala na chov koní. Špeciálna skupina kráľových služobníkov – koniarov chovala kone na rozličné účely: pre potrebu poľnohospodárstva (obrábanie pôdy), pre povoznícke služby (preprava tovaru a ľudí, zvážanie dreva z okolitých hôr), pre ochranu krajiny (vojsko). Obyvateľstvo tejto pastierskej osady akiste bolo služobnícky spojené aj s obchodnou cestou poskytovaním konského záprahu pre neschodné úseky. Stredisko chovu koní mohlo mať pôvodne názov Konská lúka vo význame ohradeného priestoru pre chov koní. Koniarska tradícia tu pretrvávala stáročia, lebo ešte v rokoch 1864-1865 na anketu zorganizovanú maďarským historikom Františkom Peštim notár Rutšek odpovedal, že v Konskej bol žrebčín Lietavského hradu.



Kontakty a informácie:
e-mail: obec.teplickanv@stonline.sk
web: 

Obecný úrad  Konská
číslo 410
013 13 Konská
tel. 041 / 549 37 03       fax: 041 / 549 49 68

Základná škola
tel.: 041/

Materská škola
tel.: 041/

Prvá písomná zmienka: v roku 1267
počet obyvateľov: 3 300
Rozloha: 1 100 Ha  

Dejiny obce

Najstaršia písomná zmienka o existencii Konskej sa nachádza v neskorších cirkevných prameňoch a viaže sa na rok 1228, kedy tu bol postavený kostol. Konská vtedy patrila do rozsiahleho panstva Rajec. Vybudovanie kostola v Konskej mohlo súvisieť s darovaním časti rajeckého majetku ostrihomskej kapitule kráľom Ondrejom II. (1205-1235). Pôvodné sídlisko obce sa rozprestieralo na lokalite Predovsie.

Roku 1287 ostrihomská kapitula vymenila majetok na rajeckom panstve s Kazimírom z veľmožského rodu Hont-Poznanovcov. Asi roku 1297 zmocnil sa Rajeckej kotliny Matúš Čák Trenčiansky, ale už roku 1299 Hont-Poznanovci bojom získali naspäť panstvo Rajec. Roku 1301 Matúš Čák znovu zaujal rajecké panstvo. Po smrti Matúša Čáka roku 1321 rajecké panstvo sa stalo kráľovým majetkom, ktorý mali v držbe krajinskí sudcovia. V prvej polovici 14. storočia sa z Rajca stalo kráľovské poddanské mesto, ktoré podliehalo hradu Lietava.

Strediskom hospodárskeho života sa v regióne stala Žilina s hradom pravdepodobne protitatárskym. Feudálni páni doosídľovali alebo zakladali nové obce v obvode Žilinského hradu. Takisto Konskú, ktorá bola poddanskou osadou hradného panstva Žilina, snažili sa povzniesť získavaním nových osadníkov formou šoltýsko-roľníckej kolonizácie.

Prvý známy šoltýs (dedične richtár) v Konskej (villa Kunzka - 1350) je Mikuláš, syn Tylov (asi zo Žiliny). Odkúpil dedičné richtárstvo v Konskej za 13 hrivien od Tomáša, držiteľa kráľovského hradu Žilina a krajinského sudcu. K šoltýskym právam patrilo právo na mäsiarske, obuvnícke, pekárske a kováčske remeslo, ako aj právo na mlyn.

Keď Mikuláš roku 1352 pre vraždu stratil dedičné richtárstvo v Konskej, dostal ho za 13 hrivien iný Mikuláš, syn Hebbranda. Krajinský sudca, ktorý súhlasil s predajom, oslobodil nových prisťahovalcov na 16 rokov od platenia poddanských dávok a poplatkov.

Mená kolonizátorov Tyl, Hebbrand poukazujú na to, že kolonizáciu tu uskutočňovali Nemci zo Sliezska. Osadníkmi však boli Slováci.

Po roku 1368 šoltýstvo v Konskej odkúpil od Mikuláša šľachtic Dominik z gemerského rodu Balogovcov. Ale už roku 1376 Balogovci vymenili Konskú za kráľovský majetok v Novohradskej župe.

Koncom 14. storočia vedúcu úlohu v údolí Váhu a Rajčianky získal hrad Strečno, ktorý sa stal samostatnou župou. Podliehali mu okolité hrady Žilina, Starý hrad, Lietava. Keď hrad Žilina stratil svoju správnu funkciu, Konská sa stala príslušenstvom kráľovského hradu Strečno. Tu od roku 1397 patrila Sandživojovi, veľmožovi z Ostrorogu, šľachticovi poľského pôvodu.
Po smrti Sandživoja, ktorý držal hrady Strečno, Lietava a Hričov, rozpadlo sa jeho panstvo. Hrad Lietava sa osamostatnil a nadobudol vedúcu úlohu v rajeckom údolí, z ktorého značnú časť získal do vlastníctva. Roku 1456 Konská prešla do panstva hradu Lietava. Ako majetok tohoto hradu spomína sa v kráľovskej darovacej listine Pavlovi de Kynis z roku 1474 i Zápoľskovcom z roku 1495.

Od roku 1512 lietavský hrad mali v držbe českí rytieri Kostkovci. Počas ich panstva bolo roku l539 v Konskej 14 sedliakov, roku l543 15 roľníckych usadlostí (15 slovenských mien), 8 želiarov a 1 richtár.

Od roku 1556 sa držiteľmi lietavského panstva stali Turzovci. Za ich panstva podľa urbára z roku 1626 bol v obci richtár, ktorý vlastnil mlyn a pílu (okrem toho aj dedina mala pílu). Ďalej tu bývalo 11 sedliakov a 8 želiarov. Priezviská v obci boli tieto: Adámek, Andrisek, Baránek, Bednár, Bučko, Ďuriš, Ďurkov, Kavecký, Konšciansky, Kopen, Koprnka, Kováč, Machut, Michalek, Moravčik, Nemec, Pinka, Podpan, Škabrna, Zán.

Po vymretí Turzovcov po meči lietavské panstvo sa roku 1628 rozdelilo na štyri časti. Novými majiteľmi panstva sa stali potomkovia Turzovcov, Peréniovci, Révayovci a Lengyelovci. Z panstva sa vytvoril komposesorát - spoluvlastníctvo. Potomkovia rodov boli zemepánmi až do zrušenia poddanstva v roku 1848.

Rozdelenie panstva malo za následok časté spory medzi zemepánmi. Nedostatočná údržba hradu spôsobila jeho spustnutie a zruinovanie. Počas Rákociho povstania roku 1707 tu bolo 10 sedliakov, 21 podželiarov, veľa usadlostí bolo pustých.

V čase Tereziánskeho urbára roku 1770 Konská mala 17 sedliackych usadlostí, 107 sedliakov, 10 želiarov a 2 podželiarov.

Zemepánmi v Konskej roku 1798 boli držitelia práv Mednianskovcov a Novomestskovcov, Balaša, Peréni, Pongrác; roku 1831 Balaša, Sobek, Zay, Pongrác, Turčáni, Záhorák. Žiaden zo zemepánov tu nebýval.

Dedením podielových čiastok sa postupne zväčšoval počet majiteľov a pôda sa drobila na parcely. V rokoch 1870-1873 sa likvidovalo lietavské panstvo. Najväčšiu časť odkúpil drevokupec barón Leopold Popper. Po jeho smrti roku 1886 jeho synovia sa zadĺžili a roku 1895 majetky odpredali. Novými majiteľmi sa stali gróf František Ballestrém a Samuel Hahn. Neskôr sa lesné majetky dostali pod správu drevárskej spoločnosti. Pri pozemkových reformách značná časť veľkostatkárskej pôdy prešla do vlastníctva miestnych roľníkov. Po roku 1945 zvyšky veľkostatkárskeho majetku prevzal štát.

Obyvatelia

Obyvatelia Konskej sa pôvodne živili poľnohospodárstvom, chovom koní a oviec, rybolovom a včelárstvom. V obci sa zachovalo tkanie plátna. Bola tu tehelňa a výrobňa cementárskych produktov.

Obec sa vyvíjala ako potočná radová dedina. Roku 1598 mala mlyn a 27 domov, roku 1720 2 mlyny a 21 daňovníkov, roku 1784 77 domov, 90 rodín a 553 obyvateľov, roku 1828 40 domov a 725 obyvateľov.

Obecné pečate a erb

Konská prešla v roku 1456 pod panstvo hradu Lietava. Vtedy získala určité výsady (pravdepodobne trhové právo). Je teda možné, že Konská používala už v 15. storočí vlastné pečatidlo s vlastným symbolom, avšak jeho odtlačok sa nám zatiaľ nepodarilo objaviť. Je možné, že na ňom bol vyrytý cirkevný motív (sv. Katarína?).

Obec používala dve pečatidlá s rozličným obrazom a s rovnakým datovaním roku 1700:
Prvá pečať o priemere asi 34 mm, zobrazuje jabloň s tromi koreňmi a dvoma plodmi. Pri kmeni z oboch strán je delený letopočet 17–00. Má latinský kolopis:
SIGILLVM PAGI KONSKA -:- Jej odtlačok bol najdený na dokumente z roku 1828. Podobný odtlačok mala i Konská na Liptove.
Letopočet 1700 je vyrytý aj na ďalšej pečati obce s celkom iným symbolom. Pečať má priemer 33 mm. Ide o tzv. hovoriacu pečať, ktorá symbolicky naznačuje
názov obce. V jej okrúhlom poli je pažiť, na ktorej stojí kôň hľadiaci dozadu. Pred ním z pažite vyrastá haluz. V hornej časti je trojuholník s hviezdičkou. Má maďarský kolopis: KONSZAKA KÖZSÉG PECSÉTIE. Zrejme ide o mladšie pečatidlo (19.storočie), ktoré z prvej pečate prevzalo len vročenie, kedže odtlačky z neho sa zistili až na dokumentoch z roku 1866 a 1867. Pečatidlo je v zbierkach Trenčianskeho múzea (č.1130).

Erb obce vychádza z druhej pečate. Bol použitý červený štít, v ktorom po žltej pažiti s vyrastajúcou haluzou kráča dozadu hľadiaci kôň.
Nad ním je trojuholník s hviezdičkou v strede. Bol posvätený 24. novembra 1996.

ZAUJÍMAVOSTI OBCE

Obec......


 zoznam miest a obcí okresu Žilina
Žilina | Belá | Bitarová | Brezany | Čičmany | Divina | Divinka | Dlhé pole | Dolná Tižina | Dolný Hričov | Ďurčiná | Fačkov | Gbeľany | Horný Hričov | Hôrky | Hričovské Podhradie | Jasenové | Kamenná Poruba | Kľače | Konská | Kotrčina Lúčka | Krasňany | Kunerad | Lietava | Lietavská Lúčka | Lietavská Svinná - Babkov | Lutiše | Lysica | Malá Čierna | Mojš | Nededza | Nezbudská Lúčka | Ovčiarsko | Paština Závada | Podhorie | Porúbka | Rajec | Rajecká Lesná | Rajecké Teplice | Rosina | Stránske | Stráňavy | Stráža | Strečno | Svederník | Šuja | Teplička nad Váhom | Terchová | Turie | Varín | Veľká Čierna | Višňové | Zbyňov        

Ak máte vlastné skúsenosti, tak mi napíšte na zilina@travel -to-zilina.biz, vaše poznatky rada zverejním.

 


obec : KONSKÁ