KYSUCKÉ NOVÉ MESTO
Okres bol v minulosti súčasťou Trenčianskej stolice a v r. 1923 – 1928 patril do Považskej župy. Vznikol v r. 1866 a trval až do r. 1960, keď sa pričlenil do okresu Čadca. Od júla 1996 bol opäť obnovený. Jeho hranice sa menili pričlenením okrajových častí do okresu Žilina. Roku 1940 mal 50 931 obyvateľov v 27 obciach.
K 31. 12. 1996 tu žilo v 13 obciach a 1 meste 33 125 obyvateľov, z toho v sídle okresu 16 134. Nasleduje Nesluša s 3241 obyvateľmi, najmenej (380) ich má Rudinka. Obce okresu patrili v stredoveku Strečnianskemu a Budatínskemu panstvu.
Okres má 14 základných škôl, gymnázium, strednú priemyselnú školu strojnícku, základnú umeleckú školu a 2 učilištia.
Cestovný ruch poskytuje možnosti na celoročnú turistiku,dobré lyžiarske terény, krásnu prírodnú scenériu, účasť na regionálnych kultúrnych a folklórnych slávnostiach v Ochodnici a Hornom Vadičove, možnosť športového vyžitia sa v areáloch v Kysuckom Novom Meste, Kysuckom Lieskovci a Športhoteli Rudina. Ubytovať sa možno v okresnom sídle v hoteli Kysuca, v Športhoteli Rudina, v Motoreste Skalka, v chate Štart Ochodnica a v chatách Ostré a Ľadonhora (dovedna 333 postelí).
Medzi chránené územia patria prírodné rezervácie Kysucká brána, Ľadonhora, prírodné pamiatky Ochodnický prameň a Veľké Ostré. Kultúrne dedičstvo tvorí archeologická lokalita Koscelisko pri Radoli a kultúrne pamiatky: renesančný kaštieľ v Radoli, obytný dom č. 255 v Povinej – osada Tatári, obytný dom č. 147 v Dolnom Vadičove, v Kysuckom Novom Meste meštianske domy č. 75, 163, 164 a 195, horná fara, hotel Mýto, pivovar (č.174), 2 kostoly a 31 hnuteľných pamiatok v celom okrese.
Kysucké Nové Mesto sa prvý raz spomína v r. 1244. Mestské výsady podľa žilinského práva dostalo r. 1325 s tržným právom a zároveň sa zmenil i jeho pôvodný názov Jačatín. Rozmachom cechovej výroby, najmä súkenníctva, čižmárstva a iných, nastal rozvoj mesta. Získalo právo usporadúvať jarmoky, obchodovalo s vínom s blízkym Sliezskom a Poľskom. Od konca 19. storočia tu jestvovala drevárska výroba. Roku 1950 začal činnosť Závod presného strojárstva, dnešná Kysucká ložisková fabrika. Je nosným závodom mesta i okresu.
Architektúra mesta utrpela veľkým požiarom v roku 1904. V Kysuckom Novom Meste sú dva r. k. kostoly – sv. Jakuba a Nepoškvrneného počatia Panny Márie, neskororenesančná budova pivovaru a mesto má ako jediné na Kysuciach zachované historické námestie..
Počet obyvateľov: 33 125
Rozloha:
174
km2
Mestský úrad:
Telefón:
