|
Územie okresu v severnej časti kraja má rozlohu 490 km2 a tvorí južnú časť regiónu Orava. Údolie rieky Oravy lemujú pohoria: Chočské vrchy s najvyšším vrchom Choč (1611 m n. m.), Skorušina, Malá a Veľká Fatra a Oravská Magura.
Do roku 1922 bolo územie okresu súčasťou Oravskej stolice, potom do roku 1928 Považskej župy. Jeho hranice sa viackrát menili v súvislosti s vytváraním a zanikaním okresov Námestovo, Tvrdošín a Trstená. V roku 1940 mal okres 35 obcí a 20 901 obyvateľov, k 31. 12. 1996 38 936 obyvateľov v 23 obciach a v meste Dolný Kubín. Najväčšou obcou je Zázrivá – 2878 obyvateľov, ostatné ich majú menej ako 2000, najmenšia Osádka – 154. Najstaršia písomná zmienka sa týka Oravského hradu a je z r. 1267.
V okrese je 19 základných škôl, 11 stredných a 2 špeciálne školy.
Cestovný ruch sa sústreďuje v oblasti Malej Fatry – v Lučivnej, Zázrivej, na Kubínskej holi a Kuzmínove, v oblasti Chočských vrchov, v Oravskom Podzámku, v množstve obcí s lyžiarskymi vlekmi a najmä v Dolnom Kubíne, ktorý je regionálnym centrom kultúry a národnej histórie. Pôsobí tu i Turistická informačná kancelária Slovakotour. Ubytovacia kapacita v 33 zariadeniach je 1725 postelí.
Chránenými územiami zasahujúcimi do okresu sú Národný park Malá Fatra, CHKO Horná Orava, Veľká Fatra a Kysuce v rozsahu 17 727 ha. Kultúrne pamiatky sa nachádzajú vo všetkých obciach – 433 hnuteľných a 113 nehnuteľných pamiatok má historicko-umelecký a sakrálny charakter. Osobitnú skupinu tvoria pamiatky ľudovej architektúry a archeologické lokality. Národnou kultúrnou pamiatkou je Oravský hrad v Oravskom Podzámku, regionálny charakter majú Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, Oravská galéria, historický cintorín v Dolnom Kubíne a pamätný dom M. Kukučína v Jasenovej.
Dolný Kubín vznikol už v 14. storočí a patril Oravskému panstvu. Prvý raz sa spomína v r. 1314. Mestské výsady dostal v r. 1632. Jeho význam upevnili udelené jarmočné privilégiá v r. 1633. Roku 1683 sa mesto stalo sídlom župy a od r. 1776 sídlom slúžnovského okresu. V 19. storočí bol Dolný Kubín centrom slovenského národného života, pôsobil tu i básnik P. O. Hviezdoslav a ďalší národovci. Mesto sa rozvinulo najmä po roku 1949 vybudovaním elektronických závodov, ako aj menších podnikov. Postupnou výstavbou bytov a občianskej vybavenosti vzrástol počet obyvateľov na dnešných bezmála 20 000.
|
|