HISTÓRIA
Žilina
v minulosti a súčasnosti
Jeden z významných
slovenských básnikov nazval Žilinu perlou na Váhu.
Niet hádam výstižnejšej charakteristiky. Je to mesto
s jedinečnou históriou i množstvom unikátnych
historicko - umeleckých pamätihodností, mesto
neopakovateľnej urbanistickej architektoniky, ktoré už
v stredoveku právom nazývali uhorským Norimbergom.
Žilina je centrum severozápadného Slovenska a jedno z
najväčších miest Slovenskej republiky. Je sídlom
orgánov Žilinského kraja, jedného z ôsmich, s
rozlohou 6788km2 a s počtom obyvateľov 691 201 (k
1.1.1999). Samotná Žilina má rozlohu 80,03km2 a 86
953 obyvateľov (k 1.1.1999).
Mesto Žilina leží v údolí rieky Váh v Žilinskej
kotline, na sútoku Váhu s riekami Kysuca a Rajčanka.
Výplň kotliny tvoria treťohorné sedimenty –
zlepence s vložkami mäkkých pieskovcov karpatského
paleogénu. Pozdĺž Váhu a Rajčanky sa tiahnú
pomerne široké poriečne nivy, sprevádzané po stranách
pleistocennými štrkovými terasami až do relatívnych
výšok 80 – 90m. Celá kotlina sa nachádza medzi
horskými chrbtami pohorí Malá Fatra, Strážovské
vrchy, Súľovské vrchy, Javorníky a Kysucká
vrchovina.
Erb Žiliny patrí k najstarším erbom nielen na
Slovensku. Znak bol prvýkrát použitý na listine z 8.
Marca 1397.
Dvojkríž je byzantského pôvodu, vychádza z kresťanskej,
cyrilo-metodskej tradície. Dvojkríž a hviezdy sú
zlaté (žlté), podklad je olivovozelený.
Mesto Žilina sa člení na 19 mestských častí s názvami:
Staré mesto, Hliny, Hájik, Solinky, Vlčince, Celulózka,
Rosinky, Trnové, Mojšova Lúčka, Bytčica, Závodie,
Bánová, Žilinská Lehota, Strážov, Budatín, Považský
Chlmec, Vranie, Zádubnie a Zástranie.
Zemepisná poloha mesta je 49,15o severnej šírky a
18,45o východnej dĺžky. Vzdialenosť od hlavného
mesta SR je približne 200 km.
Žilina - História mesta
Územie mesta bolo osídlené už v období poslednej
doby kamennej, asi 20 000 rokov p.n.l. Z tohto obdobia je
známe sídlisko v časti Závodie. Mesto bolo osídlené
aj v dobe bronzovej, železnej i rímskej. Naši
predkovia sa usídlili na území mesta v 5. storočí.
Najstaršie objavené sídlisko Slovanov z tohto obdobia
sa nachádza v časti Frambor. Z 9. str. pochádzajú aj
sídliská na Bôriku a mohylníky v Bánovej.
Prvá písomná
zmienka o území mesta pochádza z roku 1208. Spomína
sa pod názvom terra de Selinan. V roku 1297 sa v listinách
objavuje názov Zilna. Podľa písomných dokladov z 23.
apríla 1312 bola Žilina už mestom.
Kráľ Karol l. Róbert z Anjou počas návštevy nášho
mesta 12. júla 1321 udelil Žiline výsady slobodného
mesta, ktoré potvrdil aj Žigmund l. Luxemburský
(1397) a Vladislav ll. Jagelovský (1497).
Významným právnym a jazykovým dokumentom európskeho
významu je Žilinská kniha, ktorej počiatky sú v
roku 1378, keď Mikuláš z Lukovej urobil pre naše
mesto nemecký opis práva mesta Magdeburg, ktorým sa
riadilo mesto Krupina. Dovtedy sa Žilina riadila právom
mesta Tešín. Prvý zápis v slovenskom jazyku pochádza
z roku 1451. Posledné zápisy sú zaznamenané v roku
1561. Kniha je uložená v Štátnom okresnom archíve v
Žiline.
V roku 1381 si tunajší Slováci vymohli na panovníkovi
zrovnoprávnenie s nemeckými kolonistami. Listinu
Privilegium pro Slavis ( Privilégium pre žilinských
Slovákov) vydal 7. mája 1381 uhorský kráľ Ľudovít
l. Veľký počas návštevy nášho mesta. Túto významnú
udalosť pripomína pamätná tabuľa na budove radnice.
V nasledujúcich storočiach bola Žilina významným
centrom remeselnej výroby, obchodu a vzdelávania.
Artikuly cechu kožušníkov pochádzajú z roku 1488. V
neskorších rokoch vznikli cechy krajčírsky, mäsiarsky,
kováčsky, súkennícky atď. Koncom 17. str. bolo v Žiline
šestnásť cechov, pracovalo tu 200 dielní, z toho 150
súkenníckych.
Prvá písomná zmienka o žilinskom gymnáziu – akadémii
pochádza z roku 1542. Dôležitou udalosťou národného
významu bolo konanie synody evanjelikov zo stredného a
západného Slovenska v roku 1610. Od roku 1665 pôsobila
v Žiline prvá kníhtlačiareň. V roku 1691 zriadili
jezuiti v Žiline nižšie gymnázium.
Významnou udalosťou slovenskej histórie boli víťazstvá
slovenských dobrovoľníkov bojujúcich za práva Slovákov
nad maďarskými gardami na prelome rokov 1848/1849 v
bitkách pri Budatíne. Po skončení bojov, 4.1.1849
vystúpili na dnešnom Mariánskom námestí Ľudovít
Štúr a Jozef Miloslav Hurban. Vyzvali Žilinčanov do
boja za národné záujmy. V roku 1999 bola na dome číslo
7 na Mariánskom námestí odhalená pamätná tabuľa
pripomínajúca tieto udalosti.
Zásadný význam pre ďalší rozvoj mesta malo
vybudovanie železničných tratí koncom 19. str.. Košicko
– bohumínska železnica bola dokončená v roku 1872
a Považská železnica do Bratislavy v roku 1883. V
roku 1899 sa začala doprava na trati do Rajca. Žilina
sa stala dôležitým dopravným uzlom, čo vytvorilo veľmi
vhodné podmienky pre vznik významných podnikov. V
roku 1903 sa konala Priemyselná výstava Horného
Uhorska, ktorá mala veľký vplyv na ďalší rozvoj
celého horného Považia. Konanie výstavy pripomína
pamätná tabuľa na remeselníckom dome.
Od 12. decembra 1918 do 3. marca 1919 v Žiline sídlilo
Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska pod
vedením dr. Vavra Šrobára. Žilina bola vtedy prvým
sídlom slovenskej vlády a hlavným mestom Slovenska.
Významnou udalosťou slovenskej histórie bolo
rokovanie siedmych politických strán 6. októbra 1938.
Výsledkom rokovaní bolo vyhlásenie autonómie
Slovenska, ktoré z balkóna Katolíckeho domu oznámil
dr. Jozef Tiso. Táto udalosť, ktorú pripomína tabuľa
na budove, bola dôležitým historickým medzníkom v
boji za zvrchovanosť a samostatnosť Slovenska.
Roku 1945 žilo v Žiline 18-tisíc obyvateľov. V roku
1949 pri novom územnom členení vznikol Žilinský
kraj, ktorý existoval do roku 1960. Po zrušení kraja
došlo k stagnácii v rozvoji mesta, význam mesta bol
zo strany vtedajšieho štátu úmyselne potlačený. V
roku 1 9 6 0 sa do Žiliny presťahovala Vysoká škola
dopravná, dnešná Žilinská univerzita, ktorá zohráva
dôležitú úlohu v živote mesta.
Od roku 1959 boli v našom meste postavené sídliská
Hliny, Vlčince, Solinky, v súčasnosti pokračuje výstavba
sídliska Hájik. Po roku 1968 nastalo v rozvoji mesta oživenie
pri výstavbe priemyslu, bytov, komunikácii, v oblasti
školstva i kultúry. Od roku 1990 mesto prechádza búrlivým
rozvojom. Prebieha zásadná rekonštrukcia historického
jadra mesta, mnohých ulíc a námestí. Mesto z vlastných
zdrojov buduje ekologickú trolejbusovú dopravu. Významnou
stavbou je Vodné dielo Žilina, ktoré sa začalo stavať
v októbri roku 1994, prvá turbína bola spustená v
decembri 1997.
Význam mesta stúpol po vzniku samostatnej Slovenskej
republiky v roku 1993 a novým podnetom pre ďalší
rozmach mesta bolo konštituovanie Žilinského kraja v
roku 1996.
Žilina - Kultúra a tradície v našom meste
V Žiline pôsobí Mestské divadlo so súborom Maják
(tvorba pre mládež), s dychovou hudbou Fatranka a
folklórnymi súbormi Stavbár a Roszutec. Patrí k
najkvalitnejším v Slovenskej republike. Pravidelne
reprezentujú naše mesto na najvýznamnejších
festivaloch na Slovensku i v zahraničí (Poľsko, Francúzsko,
Malta atď.). Zriaďovateľom súboru
Stavbár je od roku 1999 Žilinská univerzita.
Mesto Žilina je zriaďovateľom Žilinského miešaného
zboru, ktorý dosiahol veľa úspechov na najprestížnejších
festivaloch zborového spevu v Európe (o.i. v Spittal
am Drau v Rakúsku, v Llangollene vo Walese).
Štátny komorný orchester reprezentoval Slovensko a Žilinu
na takmer všetkých kontinentoch. Mimoriadne úspešné
zájazdy absolvovali po USA, Japonsku, Brazílii a mnohých
štátoch Európy. Často spolupracuje so zahraničnými
umelcami a zo žilinským miešaným zborom. Vynikajúcu
úroveň má detský spevácky zbor Odborárik.
V Žiline
pôsobí množstvo rockových skupín, z ktorých v súčasnosti
najväčšie úspechy dosahujú Aya a Arzén. Aktívna
je folková a country scéna.
Považská galéria umenia je zameraná na kresbu a
tvorbu druhej polovice 20. storočia. Vo svojom depozitári
má viac ako tritisíc umeleckých diel. Galéria je
zameraná na tvorbu výtvarníkov zo Žiliny a okolia,
ktorých v našom meste a okolí pôsobí viac ako štyridsať.
Často tu svoje diela predstavujú aj umelci zo zahraničia.
Považské múzeum sídli v Budatínskom zámku. V múzeu
sú expozície z dejín Žiliny a z archeológie. Návštevníkov
zaujme jedinečná drotárska expozícia jediná svojho
druhu na svete. V múzeu sa pravidelne konajú
stretnutia drotárskych majstrov. Žilina a blízke obce
Dlhé pole a Veľké Rovné boli kolískou drotárskej výroby.
Najväčší rozmach dosiahla koncom 19. storočia.
Remeselníci z oblasti Žiliny založili v Európe i v zámorí
množstvo manufaktúr. Drôtené predmety aj v kombinácii
s inými materiálmi patria dnes k typickým suvenírom
z nášho mesta.
Doma aj v zahraničí je známe Bábkové divadlo,
najstaršie profesionálne divadlo tohto zamerania na
Slovensku. Regionálne osvetové stredisko organizuje
kultúrne činnosti, výstavy, prednášky a divadelnú
činnosť.
Mesto Žilina spolu s ďalšími inštitúciami
organizuje každoročne v júni Staromestské slávnosti,
kde v kultúrnom programe vystupuje množstvo umeleckých
súborov zo Žiliny a okolia, svoju zručnosť
predstavujú žiaci z odborných učilíšť. Na
vedomostných a literárnych súťažiach o našom meste
sa zúčastňujú žiaci a študenti takmer všetkých základných
a stredných škôl v Žiline.
Tradičné je Žilinské kultúrne leto. Na koncertoch v
uliciach mesta sa predstavuje veľký počet umeleckých
telies.
Festival tvorivosti postihnutej mládeže Jašidielňa
sa koná vždy začiatkom septembra. Na podujatí sa zúčastňuje
aj mládež z Česka, Dánska, Nemecka a ďalších krajín.
Tradičným sa stal Stredoeurópsky festival koncertného
umenia, ktorý sa koná každoročne v apríli v Dome
umenia Fatra. Na festivale predstavujú svoje umenie
mladí hudobníci z mnohých krajín Európy. Každoročne
na jeseň sa v Žiline koná Ekotopfilm, medzinárodný
festival televíznych programov a videoprogramov zameraný
na problematiku životného prostredia.
Mesto Žilina sa podieľa na usporiadaní Jánošíkových
dní v Terchovej. Tento folklórny festival s viac ako
tridsaťročnou tradíciou patrí medzi najvýznamnejšie
na Slovensku a koná sa každoročne v prvom augustovom
týždni.
Žilina – Pamiatky
Mesto Žilina sa môže pýšiť pamiatkami minulých dôb,
ktoré ho zdobia v hojnom počte. Nachádzajú sa tu tak
výtvory staré stovky rokov, ako aj výdobytky modernej
techniky. Jednou z najstarších pamiatok v našom meste
je kostol sv. Štefana – kráľa, ktorý Žilinu zdobí
už od 13. storočia svojím neskororománskym vzhľadom.
Budatínsky zámok je historickou a architektonickou
pamiatkou mesta Žiliny. Stojí ako tzv. vodný hrad na
sútoku Kysuce s Váhom. Jeho vznik pravdepodobne súvisel
s ochranou obchodnej cesty vedúcej zo Sliezska, resp.
Poľska do južných krajín. Po tejto ceste sa vtedy
dopravovala vzácna surovina - jantár. Získaval sa na
brehoch Baltického mora a spracúvali ho vo vyspelých
oblastiach južnej Európy. Ešte predtým však podobnú
strážnu a obrannú funkciu zastávalo hradisko na Veľkom
vrchu v Divinke, kde kedysi sídlili Kelti.
Ďalšie dôležité pamiatky zdobiace naše mesto sú
napríklad Mariánsky stĺp s Immaculatou, ktorý je
zasvätený nepoškvrnenej Panne Márii, Farský kostol,
Sirotársky kostol, Rosenfeldov a Finančný palác a
niektoré z domov na Mariánskom námestí.
Žilina - Školstvo
Najvýznamnejšou školou je Žilinská univerzita; má
osem fakúlt, na ktorých študuje viac ako 8000 študentov
vo všetkých formách štúdia. Do roku 1996 bola škola
známa ako Vysoká škola dopravy a spojov. Svojím
zameraním na dopravu bola ojedinelá. Dnes poskytuje možnosti
vzdelávania v mnohých študijných smeroch, významné
je štúdium informačných technológii a telekomunikácii.
Od roku 1960 školu absolvovalo tridsaťtisíc našich
študentov a veľa študentov zo zahraničia. Hlavné
priestory má univerzita v areály na Veľkom diely.
Významnou školou v Žiline je Konzervatórium. Patrí
medzi najväčšie na Slovensku, vychovalo množstvo
koncertných majstrov i hudobných pedagógov. Študenti
často dosahujú úspešné výsledky na rozličných súťažiach.
Na škole pôsobí spevácky zbor, big-band a ďalšie
telesá.
Jazyková škola patrí počtom študentov a kvalitou
vyučovania k najvýznamnejším školám svojho druhu.
V Žiline sú štyri gymnáziá a veľký počet stredných
odborných škôl. Pri výchove žiakov základných škôl
zohráva dôležitú úlohu Základná umelecká škola
Ladislava Árvaya, založená v roku 1927. Škola je
jednou z najväčších svojho druhu na Slovensku,
hlavnou náplňou vyučovania je hra na hudobných nástrojoch,
pohybová výchova atď. Žiaci školy pravidelne
dosahujú úspechy na rozličných súťažiach, najmä
v hre na gitare, husliach, akordeóne.
Mládež má možnosť venovať sa rôznej záujmovej činnosti
v Centre voľného času Spektrum. Významnú úlohu pri
výchove mládeže zohrávajú členovia rádu saleziánov
sv. dona Bosca. V Saleziánskom dome trávi voľný čas
denne množstvo detí a mládeže, hlavne pri športových
aktivitách. Žilina je významným strediskom Slovenského
skautingu. V okrese Žilina je viac ako 500 trvalo
registrovaných členov tohto mládežníckeho hnutia.
Činnosť skautov výrazne podporuje vedenie mesta Žilina,
ktoré im o.i. poskytlo budovu na sídlisku Vlčince. V
tomto Skautskom dome sa skauti a skautky stretávajú v
pätnástich klubovniach.
Žilina - Významné osobnosti nášho mesta
V minulosti v Žiline tvorili mnohí významní umelci,
napr. maliari Jozef Božetech Klemens (*1817;+1883), Ľudovít
Fulla (*1902; +1980), Vincent Hožník (*1919; +1997),
spisovatelia Ján Palárik (*1822; +1870), Emo Bohúň
(*1899; +1959), Ján Papp (*1929; +1998). Zo súčasných
spisovateľov sú najznámejší Ján Frátrik (*1916) a
Ján Lenčo (*1933), akademický maliari Mojmír Vlkoláček
(*1915), Fero Kráľ (*1919), sochár Ladislav Berák
(*1938), umelecký kníhviazač Ján Vrtílek (*1906) a
mnohí ďalší. V Žiline sa narodili alebo tu pôsobili
speváčka šansónov Hana Hegerová, operný spevák
František Livora, spisovateľ Ľubomír Feldek, svetoznámy
fotograf Karol Kállay, sochár Vladimír Kompánek,
historik prof. Richard Marsina a mnohí iní.
Žilina – Príroda v okolí mesta
V severnej časti mesta priamo nad centrom sa nachádza
vrch Dubeň (613 m n.m.). Každoročne 17. júla vo výročný
deň vyhlásenia zvrchovanosti Slovenskej republiky sa
tu rozhorí Vatra zvrchovanosti. Na vrchu Stránik (769
m n.m.) sú dva lyžiarske vleky, vrch má najlepšie
podmienky pre závesné lietanie na Slovensku. Často sa
tu konajú preteky v tomto športe. V západnej časti
mesta je vrch Veľké Hradisko (641 m n.m.).
Východne od Žiliny sa nachádza pohorie Malá Fatra,
ktoré bolo v roku 1988 vyhlásené za národný park
(rozloha 22 630 ha). V národnom parku sa vyskytuje 900
druhov rastlín, bohaté je aj živočíšstvo. Žije tu
3000 druhov bezstavovcov a 210 druhov stavovcov (o.i.
medveď hnedý, rys ostrovid, dravé vtáky – orol
skalný, sokol). Malá Fatra je Strečnianskou tiesňavou
rozdelená na dve časti – severná časť je Krivánska
Fatra s najvyšším vrchom Veľký Kriváň (1709 m
n.m.). Tento vrch i celý hlavný hrebeň je pohodlne prístupný
sedačkovou lanovkou z Vrátnej doliny do Snilovského
sedla (1500 m n.m.). Medzi najkrajšie vrchy na
Slovensku patrí Veľký Roszutec (1610 m n.m.). Vrch
budujú dolomity chočského príkrovu, ktoré tvoria
morfologický najčlenitejšiu časť pohoria.
Za Tiesňavami sa otvára jedinečná Vrátna dolina s
množstvom možností na turistiku a lyžovanie. Tiesňavy
s tvarmi skál v podobe mnícha, ťavy, krokodíla sú
veľmi atraktívne. Medzi najkrajšie miesta tu patria
kaňony s vodopádmi – Horné a Dolné diery, Nové
diery i Skalné mesto tvorené skalami bizarných
tvarov. Vo Vrátnej doline sú vynikajúce lyžiarske
terény pre náročných i menej náročných lyžiarov
a množstvo vlekov – Chleb, Paseky, Poludňový Grúň
atď. V tejto oblasti sú dovedna dve sedačkové
lanovky a 19 lyžiarskych vlekov. Malebná je osada Štefanová
po Veľkým Rosutzom .
Žilina – Priemysel a obchodná sieť
V Žiline pôsobí množstvo významných podnikov.
Najstaršími priemyselnými podnikmi sú textilná továreň
Slovena (súkenka), ktorá začala pracovať v roku
1891, Považské chemické závody (1892), papierenský
podnik Tento a.s. (1906) a drevárska firma
Drevoindustria (1907); všetky patria dnes k najvýznamnejším
na území mesta. Dôležitými podnikmi sú strojárske
podniky ZVL, Slov-Avia, podnik Elektrovod, potravinárske
podniky Laktis, Peza, Altea, Hyza a mnohé ďalšie. V
Žiline sídlia aj významné stavebné firmy, z ktorých
Váhostav a.s. je jedným z najväčších stavebných
podnikov na Slovensku. Podnik sa podieľal na výstavbe
mnohých rozhodujúcich stavieb na Slovensku, vrátane
Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros. V Žiline majú sídlo
Stredoslovenské energetické závody. Žilinský
elektrický závod Helios, dnešný rozvodný závod,
vznikol v roku 1896. V roku 1908 získal koncesiu na zásobovanie
mesta elektrickým prúdom. V Žiline sídli aj Slovenský
energetický dispečing. V našom meste sú pobočky
takmer 20 bánk, ústredie tu má Prvá komunálna
banka.
V Žiline sídlia viaceré významné inštitúcie na
podporu podnikania a obchodu. Regionálna komora
Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory má pôsobnosť
za hranice Žilinského kraja. Slovensko-poľská
obchodná komora a Slovenská živnostenská komora majú
pôsobnosť pre celé Slovensko. Na rozvoji oblasti horného
Považia sa podieľa aj Regionálna rozvojová agentúra,
ktorá pôsobí v rámci programu Európskej únie
Phare.
.
|